«

»

Apr 19

Z potuliek po Slanských vrchoch

Zlatá Baňa, Bodoň

Zlatá Baňa po Slansých vrchoch

Zlatá Baňa

Klub prešovských turistov mal v poslednú januárovú sobotu tohto roku v pláne akciu Nenáročnou bežeckou stopou zo Zlatej Bane na hrad Bodoň. Lenže ak parafrázujem: turista mieni, príroda mení…Skrátka a jasne, na cestu na bežkách v to sobotné ráno bolo málo snehu, rozsnežilo sa až popoludní, kedy sme sa už z turistiky vracali. Nič to ale nemení na veci, že sa našlo dosť milovníkov prírody a zimnej turistiky, ktorí sa dopravili na Zlatú Baňu dopravnými prostriedkami a odtiaľ už po vlastných pokračovali k cieľu výletu – na hrad Bodoň.

Zo Zlatej Bane (560 m) sme sa držali zelenej značky a kráčali sme po mierne zasneženom chodníku až na rázcestie Temný Les (670 m) a odtiaľ po žltej značke ku skalnému bralu, na ktorom stoja zvyšky hradu Bodoň (845 m). Prvá písomná zmienka o hrade pochádza až z roku 1435, kedy kráľ Žigmund Luxemburský daroval pod titulom novej donácie Žigmundovi, Martinovmu synovi z Ploského, kapitánovi Bratislavského hradu, všetky majetky jeho rodiny, pochádzajúce od predka Buduna a medzi týmito majetkami bol aj hrad Bodonvára. Bývalý malý hrádok, ktorý bol postavený na skalnatom podloží severne od obce zrejme založil podľa historika B. Varsika niekedy v 13. storočí Budun z Ploského. Preto vzniklo aj pomenovanie Budunov hrad (Bodonvára). Po vpáde Tatárov a po značnom poškodení ho už Budunovi synovia neobnovili, čo by znamenalo, že fungoval zhruba jedno desaťročie. To, ako to v skutočnosti bolo by potvrdil hĺbkový prieskum. Východná a južná strana hradu bola chránená priekopou vysekanou do skalnatého masívu. Obytná plocha hrádku bola chránená obvodovým opevnením. V najvyššom bode bola vystavaná kruhová kamenná veža z miestneho ryolitu. Veža s vnútorným priemerom 3,6 m a vonkajším okolo 7,6 až 8 m svojím kubusom čiastočne presahuje okraje obvodového opevnenia. Ďalšie murované objekty v interiéri hradu pravdepodobne neboli. Dnes sú vidno zvyšky hrádku na skalnej plošine, na okraji ktorej je väčšia pravidelná vyvýšenina – stopa po obvodovom opevnení. Zvyšky kamennej veže sú v najvyššej časti plošiny a ešte dnes je odčítateľný jej kruhový pôdorys. Iné stopy po murovaných objektoch na plošine nie sú, ale podľa dispozície predpokladáme, že na plošine boli drevené obytné aj hospodárske objekty. Takže sme si podrobne poprezerali zvyšky tohto hradu a vrátili sme sa na Zlatú Baňu. Počas nášho zostupu začalo husto snežiť a fúkal ostrý vietor. Škoda, že verejná autobusová doprava na Zlatú Baňu a na Sigord a odtiaľ do Prešova je veľmi riedka a cez víkend je to najhoršie. Keby boli autobusové spoje častejšie, boli by sme z hradu Bodoň pokračovali Rácovou dolinou až na Sigord a odtiaľ autobusom do Prešova. Na autobus by sme však museli čakať až do večera. Preto sme zvolili alternatívu, že sme sa na Zlatej Bani zastavili ešte v príjemnom Alfi klube, kde sme sa zahriali a odtiaľ nás osobné autá odviezli do Prešova. Celkovo sme prešli asi 10 kilometrov s prevýšením cca 350 m

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *